Príjemný vietor ma hladil po pokožke. Pomyslieť nato že vôňu čerstvej pokosenej trávy, príjemných prechádzok a neodolateľného horúceho slnka nahradí niečo iné je bolestivé. Len tak zavrieť oči, myšlienky a všetky problémy nechať bokom. Čo bolo včera bolo, čo bude zajtra bude. Len sa ešte chvíľu ponoriť do ticha prírody a nechať všetko plávať. Pravda, svet sa nezastaví vtedy keď naša myseľ, náš mozog. Príbehy pokračujú s našou prítomnosťou alebo bez nej. Nekonečné nehody, vraždy, preukázať ľútosť zabíjanie nezastaví, nevráti tých milión obetí nehôd, a predsa jedného dňa to môžem byť práve ja alebo ty kto príde o život. Milión snov, prianí,to čím si chcel byť už nikdy nebude. Ži teraz svoj život, nie zajtra, zajtra nemusí byť. To čo sa deje v svete neovplyvníš. Ale to kým si a ako žiješ áno. Daj svojmu životu zmysel. Načo skrývať svoje ja? Tak píšem hlavne preto aby som povzbudila sama seba, ak chcem písať tak dnes. Ak chcem žiť tak dnes, odkladanie na zajtra ktoré nemusí prísť je dosť úbohé. Tak chcem vnímať každý okamih v mojom živote, aj tie zaužívané dni ktorých je viac ako dosť. Ich jedinečnosť mi zrejme uniká ale každý deň je ten deň, môj deň ktorý môžem ovplyvniť. Svet sa nezastaví tak nebudem stáť ani ja.